Nórsky Sociálny úrad Barnevernet, ktorý je známy neopodstatneným odoberaním detí a rôznymi škandálmi, odobral pred rokmi syna nórskej občianke Lobbenovej. Európsky súd pre ľudské práva ale v utorok 10. septembra 2019 rozhodol, že úrad tým porušil právo na súkromný a rodinný život a pri odoberaní sa opieral o nedostatočné dôkazy.
Lobbenová, ktorá vyhrala tento prípad a ktorej bolo roky odmietané vidieť sa so svojím synom, chcela teraz konečne svojho syna navštíviť.
Lenže nórska polícia tomu zabránila a Lobbenová dostala zákaz až na 6 mesiacov priblížiť sa čo i len k miestu, kde sa jej syn nachádza.
„Z môjho pohľadu je to absolútne neakceptovateľné. Vyzývam preto Nórsko a nórskych predstaviteľov, aby skúsili zmeniť túto politiku a aby sa snažili naplňovať rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Myslím si, že nie je nič dôležitejšie pre biologickú rodinu, ako to, aby bola skutočne spolu,“ upozornil český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý na prípad upozornil a ktorý poukazuje na problémy v nórskom sociálnom systéme.
Prípad Lobbenovej
Úrad dieťa žene odobral v roku 2008, keď mal chlapec len tri týždne. Matka bola vtedy krátko s dieťaťom v rodinnom centre. Potom ale zariadenie opustila. Úrad jej dieťa odobral, pretože sa údajne ocitlo v zdravotnom ohrození a odovzdal ho dopredu vybraným pestúnom. Neskôr, keď mal chlapec 3 roky, úrad schválil jeho adopciu, čím matku zbavili úplne všetkých rodičovských práv.
Žena, ktorá sa neskôr vydala a má už aj druhé dieťa, nedostala od nórskej justície šancu situáciu zvrátiť, a preto sa rozhodla obrátiť na európsky súd o pomoc.
Podľa štrasburského súdu Barnevernet uviedol ako hlavný dôvod na odobratie chlapca „neschopnosť matky sa riadne o syna starať, najmä s ohľadom na jeho špecifické potreby“. Barnevernet sa však opieral o minimálne dôkazy vzhľadom na to, že sa matka s dieťaťom, ktoré umiestnili do pestúnskej starostlivosti, vídala málo. Takže všetky z toho vyplývajúce psychologické posudky stratili pre sledované obdobie hodnotu.
O výsledku rozhodlo 17 sudcov v pomere hlasov 13-4. Nórsky denník konštatoval, že skutočnosť, že bolo Nórsko odsúdené za porušovanie ľudských práv, bude mať v zásade veľký význam.
Zdechovský už krátko po vynesení rozsudku v svojom blogu konštatoval, že väčšina nórskych médií na rozsudok reagovala ostro, i nórsky veľvyslanec v Česku tvrdil, ako krajina berie rozsudok vážne. „Keď som ale toto čítal, dostal som záchvat smiechu. Nórsko totiž rozsudok berie vážne asi tak, že matke vyplatí peniaze a hoci má v rozsudku, že majú byť umožnené návštevy syna a opätovné otvorenie prípadu, keď ho išla pozdraviť do školy, dostala prísny zákaz styku na 6 mesiacov. A nie je to ani prvý prípad, keď Nórsko nerešpektovalo rozsudok štrasburského súdu a niečo iné hovorilo a robilo!“
Svetové médiá
Prípadom Barnevernetu sa zaoberalo mnoho svetových médií, nemecká Deutsche Welle s titulkom Child services under fire („Sociálna služba pod paľbou“), austrálska SBS Dataline s Norway s stolen children (Nórskom ukradnuté deti), francúzska TV Arte s dokumentom Norway, families torn apart (Nórsko, roztrhané rodiny) alebo tiež britská BBC s príspevkom Parents Against the State (Rodičia proti štátu). Nezávislý dokument s názvom Deti štátu uviedla aj Česká televízia.
Suverénne najväčší ohlas podľa Zdechovského vyvolala BBC, ktorá si vo svojom druhom dokumente posvietila na ďalší škandál. Konkrétne totiž informovali o vysoko postavenom detskom psychiatrov Barnevernetu, u ktorého polícia objavila vyše 200 000 fotiek s detskou pornografiou a vyše 4 000 hodín najtvrdšieho detského porna, aké si len možno predstaviť.
Napríklad na jednej nahrávke bolo zachytené aj znásilňovanie dojčiat dospelými mužmi alebo opakované nútenie malých chlapcov k vzájomnému orálnemu sexu. „Počas procesu sa dotyčný priznal, že si tento úplne zakázaný obsah sťahuje už 20 rokov, ale údajne sa žiadneho dieťaťa nedotkol, tak je predsa nevinný! Dostal iba 22 mesiacov a po návrate z väzenia mu BV bez problémov vráti jeho dve deti z náhradného materstva,“ (viac v článku).
Tatiana Stará
Zdroj: hlavnespravy.sk
