Podľa portálu, ktorý sa odvoláva na nórske média, štrasburský súd v utorok riešil konkrétne prípad Vibeke Morrisseyovej a Kena Joara Olsena, ktorým Barnevernet odobral dcérku ešte v roku 2015.
Po trojročnom boji u nórskych súdov získala rodina dieťa vlani na jar späť. V prospech rodičov dievčatka teraz rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa záverov súdu Nórsko v tomto konkrétnom prípade porušilo právo na súkromný a rodinný život tým, že po odobratí dieťaťa obmedzilo možnosť kontaktu rodičov s dcérou iba na štyri, neskôr šesť, návštev ročne. Podľa záverov súdu, úrady vychádzali z toho, že dieťa zostane v pestúnskej starostlivosti dlhodobo a vôbec nepočítali s tým, že by sa dievčatko vrátilo späť k svojim rodičom.
Barnevernet dcéru rodičom odobral kvôli minulosti otca, ktorý sa mal ako člen gangu podieľať na násilnom vymáhaní dlhov. Po pôrode sociálna služba ponúkla matke, ktorá mala trpieť ľahkými psychickými problémami, bývanie v domove pre matky s deťmi, tá ale nesúhlasila a po týždni odtiaľ odišla. Potom Barnevernet dieťa páru odobral.
V poslednej dobe na štrasburskom súde narastá počet žalôb na Nórsko ohľadom porušovania práv rodín. Európsky súd pre ľudské práva nedávno oznámil Nórsku, že sa bude zaoberať 26 prípadmi a ďalšími 8 sťažnosťami proti postupu nórskej sociálnej služby Barnevernet. Celkovo tak pôjde o 34 prípadov a je pravdepodobné, že sa ich počet ešte navýši. V minulom roku sa do fázy prerokovaní dostali len 3 z 88 zaslaných prípadov. Informoval o tom český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý sa tejto problematike venuje dlhší čas.
„Vzhľadom na to, že v Nórsku žije len približne 5,3 milióna obyvateľov, je 34 tamojšej vláde komunikovaných sťažností súvisiacich s Barnevernetom, skutočne extrémne vysoké číslo. Už nemôže byť pochýb o tom, že tu dochádza k porušovaniu ľudských práv,“ uviedol v tejto súvislosti Tomáš Zdechovský.
Medzi spomínanými 34 kauzami je aj prípad Češky Evy Michalákovej. Podľa europoslanca teraz nezostáva len dúfať, že sa súd od prijímania ďalších a ďalších prípadov presunie ku kladným rozsudkom.
Svetové médiá
Prípadom Barnevernetu sa zaoberalo mnoho svetových médií, nemecká Deutsche Welle s titulkom Child services under fire („Sociálna služba pod paľbou“), austrálska SBS Dataline s Norway s stolen children (Nórskom ukradnuté deti), francúzska TV Arte s dokumentom Norway, families torn apart (Nórsko, roztrhané rodiny) alebo tiež britská BBC s príspevkom Parents Against the State (Rodičia proti štátu). Nezávislý dokument s názvom Deti štátu uviedla aj Česká televízia.
Napríklad na jednej nahrávke bolo zachytené aj znásilňovanie dojčiat dospelými mužmi alebo opakované nútenie malých chlapcov k vzájomnému orálnemu sexu. „Počas procesu sa dotyčný priznal, že si tento úplne zakázaný obsah sťahuje už 20 rokov, ale údajne sa žiadneho dieťaťa nedotkol, tak je predsa nevinný! Dostal iba 22 mesiacov a po návrate z väzenia mu BV bez problémov vráti jeho dve deti z náhradného materstva,“ (viac v článku).
Kritika nórskeho Barnevernetu je skutočne veľká aj priamo v nórskych médiách. A to tak, že už sa organizujú nátlakové akcie na novinárov, kde sa im vysvetľuje, že informujú jednostranne, ničia pozitívny obraz Barnevernetu, svojou kritikou stigmatizujú deti i pracovníkov s extrémne náročnou prácou a celkovo nerozumejú jemným nuansám v prípadoch.
Novinár denníka Dagbladet Asle Hansen, ktorý písal o tom, ako sa z niektorých detí v nórskych detských domovoch stávajú závislí od drog, ale celkom pokojne odpovedá: „Rád by som písal o pozitívnych prípadoch, ale keď 15 z 29 inštitúcií pre deti porušuje právo, tak o tom musíme napísať,“ (viac v článku).
Tatiana Stará
Zdroj: hlavnespravy.sk
