Choď na obsah Choď na menu
 


Európsky súd pre ľudské práva oznámil Nórsku, že sa bude zaoberať 26 prípadmi a ďalšími 8 sťažnosťami proti postupu nórskej sociálnej služby Barnevernet. Celkovo tak pôjde o 34 prípadov a je pravdepodobné, že sa ich počet ešte navýši. V minulom roku sa do fázy prerokovaní dostali len 3 z 88 zaslaných prípadov. Informoval o tom český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý sa tejto problematike venuje dlhší čas.

„Vzhľadom na to, že v Nórsku žije len približne 5,3 milióna obyvateľov, je 34 tamojšej vláde komunikovaných sťažností súvisiacich s Barnevernetom, skutočne extrémne vysoké číslo. Už nemôže byť pochýb o tom, že tu dochádza k porušovaniu ľudských práv,“ upozorňuje europoslanec Tomáš Zdechovský.

„Po tom, čo Veľká komora v septembri konštatovala porušenie článku 8 o práve na rodinný život v prípade Lobben, očakával som, že sa ľady pohnú a rodičia získajú novú nádej. Aj mňa ale prekvapuje, koľkými prípadmi sa štrasburský súd rozhodol zaoberať, pretože sito je skutočne veľké. Napríklad u dvakrát väčšej Českej republiky vlani súd vydal len 4 rozsudky, hoci zaslaných sťažností bolo 347,“ dodal Zdechovský.

Medzi spomínanými 34 kauzami je aj prípad češky Evy Michalákovej. Podľa europoslanca teraz nezostáva len dúfať, že sa súd od prijímania ďalších a ďalších prípadov presunie ku kladným rozsudkom.

Prípad Lobbenovej

Úrad dieťa Lobbenovej odobral v roku 2008, keď mal jej syn len tri týždne. Matka bola vtedy krátko s dieťaťom v rodinnom centre. Potom ale zariadenie opustila.

Úrad jej ale dieťa odobral, pretože sa údajne ocitlo v zdravotnom ohrození a odovzdal ho dopredu vybraným pestúnom. Neskôr, keď mal chlapec 3 roky, úrad schválil jeho adopciu, čím matku zbavili úplne všetkých rodičovských práv.

Žena, ktorá sa potom vydala a má už aj druhé dieťa, nedostala od nórskej justície šancu situáciu zvrátiť, a preto sa rozhodla obrátiť na európsky súd o pomoc.

Podľa štrasburského súdu Barnevernet uviedol ako hlavný dôvod na odobratie chlapca „neschopnosť matky sa riadne o syna starať, najmä s ohľadom na jeho špecifické potreby“. Barnevernet sa však opieral o minimálne dôkazy vzhľadom na to,  že sa matka s dieťaťom, ktoré umiestnili do pestúnskej starostlivosti, vídala málo. Takže všetky z toho vyplývajúce psychologické posudky stratili pre sledované obdobie hodnotu.

O výsledku rozhodlo 17 sudcov v pomere hlasov 13-4. Nórsky denník konštatoval, že skutočnosť, že bolo Nórsko odsúdené za porušovanie ľudských práv, bude mať v zásade veľký význam.

Lobbenová, ktorá vyhrala tento prípad a ktorej bolo roky odmietané vidieť sa so svojím synom, chcela prednedávnom konečne svojho syna navštíviť. Lenže nórska polícia tomu zabránila a Lobbenová dostala zákaz na 6 mesiacov priblížiť sa čo i len k miestu, kde sa jej syn nachádza.

Zdechovský už krátko po vynesení rozsudku v svojom blogu konštatoval, že väčšina nórskych médií na rozsudok reagovala ostro, i nórsky veľvyslanec v Česku tvrdil, ako krajina berie rozsudok vážne. „Keď som ale toto čítal, dostal som záchvat smiechu. Nórsko totiž rozsudok berie vážne asi tak, že matke vyplatí peniaze a hoci má v rozsudku, že majú byť umožnené návštevy syna a opätovné otvorenie prípadu, keď ho išla pozdraviť do školy, dostala prísny zákaz styku na 6 mesiacov. A nie je to ani prvý prípad, keď Nórsko nerešpektovalo rozsudok štrasburského súdu a niečo iné hovorilo a robilo!“

Svetové médiá

Prípadom Barnevernetu sa zaoberalo mnoho svetových médií, nemecká Deutsche Welle s titulkom Child services under fire („Sociálna služba pod paľbou“), austrálska SBS Dataline s Norway s stolen children (Nórskom ukradnuté deti), francúzska TV Arte s dokumentom Norway, families torn apart (Nórsko, roztrhané rodiny) alebo tiež britská BBC s príspevkom Parents Against the State (Rodičia proti štátu). Nezávislý dokument s názvom Deti štátu uviedla aj Česká televízia.

Najväčší ohlas vyvolala BBC, ktorá si vo svojom druhom dokumente posvietila na ďalší škandál. Konkrétne totiž informovali o vysoko postavenom detskom psychiatrov Barnevernetu, u ktorého polícia objavila vyše 200 000 fotiek s detskou pornografiou a vyše 4 000 hodín najtvrdšieho detského porna, aké si len možno predstaviť.

Napríklad na jednej nahrávke bolo zachytené aj znásilňovanie dojčiat dospelými mužmi alebo opakované nútenie malých chlapcov k vzájomnému orálnemu sexu. „Počas procesu sa dotyčný priznal, že si tento úplne zakázaný obsah sťahuje už 20 rokov, ale údajne sa žiadneho dieťaťa nedotkol, tak je predsa nevinný! Dostal iba 22 mesiacov a po návrate z väzenia mu BV bez problémov vráti jeho dve deti z náhradného materstva,“ (viac v článku).

Kritika Nórska je skutočne veľká aj priamo v nórskych médiách. A to tak, že už sa organizujú nátlakové akcie na novinárov, kde sa im vysvetľuje, že informujú jednostranne, ničia pozitívny obraz Barnevernetu, svojou kritikou stigmatizujú deti i pracovníkov s extrémne náročnou prácou a celkovo nerozumejú jemným nuansám v prípadoch. Novinár denníka Dagbladet Asle Hansen, ktorý písal o tom, ako sa z niektorých detí v nórskych detských domovoch stávajú závislí od drog, ale celkom pokojne odpovedá: „Rád by som písal o pozitívnych prípadoch, ale keď 15 z 29 inštitúcií pre deti porušuje právo, tak o tom musíme napísať,“ (viac v článku).

Tatiana Stará

Zdroj: hlavnespravy.sk