Minulý mesiac denník New York Times zverejnil článok o nedávnom rozšírení sexuálnej identity medzi študentmi na pokrokových univerzitách v USA. Skratka LGBT (lesbičky, gayovia, bisexuáli a transrodoví ľudia) už nepokrýva všetko. To aspoň tvrdí hŕstka študentov, ktorí, ako sa zdá, nemajú nič lepšie na práci, než znovuobjavovanie sa. „Generácia LGBTQIA“ žiada uznanie aj tzv. skupinu queerov, intersexuálov a asexuálov. Tento zoznam, píšu noviny, nie je v žiadnom prípade konečný, neustále sa dopĺňa s tým, ako sa študenti „posúvajú poza rozdelenie na muža/ženu alebo heterosexuál/homosexuál a odmietajú normálnosť."

Väčšina ľudí si neuvedomuje vplyv rodovej teórie – ideológie, ktorá vytvorila „generáciu LGBTQIA“ – alebo nebezpečenstvá, ktoré predstavuje. Zmätok čiastočne spôsobuje existencia niekoľkých rôznych rodových teórií, z ktorých každá je založená na nesprávnom pochopení človeka. Tieto teórie – teória perspektívy rodu (gender perspective), rodovej identity a vyjadrenia (gender identity and expression) a tzv. rodovej queer teórie (gender queer) – nie sú logicky konzistentné a neustále sa menia. To spôsobuje ťažkosti ich kritikom.

Pojem „rod“ sa stal všadeprítomným. Formuláre, ktoré pravidelne vypĺňame a ktoré predtým žiadali údaj o pohlaví sa teraz pýtajú na rod. Väčšina ľudí predpokladá, že termín rod (gender) je jednoducho len slušnejším synonymom pre termín pohlavie (sex), keďže v angličtine termín pohlavie, t. j. sex má aj iný význam, a teda skratku pre pohlavný styk. Avšak tí, ktorí presadzujú používanie termínu rod to nerobia kvôli prehnanému zmyslu pre slušnosť. Slová rod a pohlavie pre nich nie sú synonymá.

V minulosti sa pojem pohlavie týkal všetkého, čo znamenalo byť mužom alebo ženou. Rod bol gramatický termín – niektoré slová majú rod – mužský, ženský alebo stredný. V 50. rokoch 20. storočia však John Money, zamestnanec Univerzity Johna Hopkinsa, propagoval ideu, že sexuálnu identitu je možné rozdeliť do ucelených častí: DNA, hormóny, vnútorné a vonkajšie pohlavné orgány. Patrí tu tiež rod, teda pohlavie, s ktorým sa osoba identifikuje. Tvrdil, že človek môže byť fyzicky jedného pohlavia, ale identifikovať sa s druhým. Podporoval operácie zmeny pohlavia, pomocou ktorých muži, presvedčení o tom, že majú mozog ženy, dostali chirurgickým zákrokom ženskú podobu. Keď to v nemocnici Johna Hopkinsa po ňom prevzal Dr. Paul McHugh, nariadil štúdiu o výsledkoch týchto predpokladaných zmien pohlaví. Keď zistil, že operácie nevyriešili základné psychopatologické problémy klientov, zastavil ich vykonávanie. Iné nemocnice však, nanešťastie, pokračovali v týchto znetvorujúcich zákrokoch.

Money tiež presadzoval ideu, že ak sa chlapček narodí so zdeformovanými genitáliami, môžu ho vykastrovať, vychovávať ako dievča a nebude v tom žiadny rozdiel. Inými slovami, pocit človeka, že je mužom alebo ženou, sa vytvára sociálne, tým, ako sa k nemu správajú ľudia. Avšak štúdie realizované na týchto chlapcoch vychovávaných ako dievčatá preukázali, že mnoho z nich odmietlo nové určenie pohlavia a žiadali, aby mohli žiť ako muži, hoci aj bez úplných genitálií. Kniha Johna Copapinta z roku 2006, As nature Made Him, vykresľuje Moneyho ako podvodníka, ktorý sa snažil zakryť neúspech svojho najslávnejšieho prípadu a zneužil chlapcov, ktorých k nemu priniesli ako pacientov s prosbou o pomoc.

Zvyšok článku popisuje niektoré z hlavných udalostí vývoja rodovej teórie.

Hlavný prúd rodovej perspektívy

Ešte predtým, ako boli Moneyho teórie verejne zdiskreditované, marxizmom ovplyvnené feministky jeho koncept rodu ako sociálne vykonštruovaných rolí skombinovali s ideou, že celá história je vlastne históriu triedneho boja. Podľa nich, prvý triedny boj bol medzi mužmi a ženami, a ženy boli prvou utláčanou triedou. Keby mal Money pravdu a rozdiely medzi mužmi a ženami neboli prirodzené, ale výsledkom spoločensky vytvorených rodových rolí stanovených tyranským patriarchátom, potom útlak žien by bolo možné eliminovať zrušením všetkých rozdielov medzi mužmi a ženami. To by sa dosiahlo uprednostňovaním rodovej perspektívy, podľa ktorej by sa malo zrušiť každé spoločenské uznanie rozdielov medzi mužmi a ženami. Mali by sa stanoviť kvóty, aby muži a ženy participovali na každej spoločenskej činnosti v štatisticky rovnakom počte, a tiež by mali mať štatisticky rovnakú moc a mzdy. Akákoľvek odchýlka od absolútnej štatistickej rovnosti by bola chápaná ako dôkaz sexistickej diskriminácie.

Rovnosť práv, rovnaké zaobchádzanie podľa zákona, rovnaké príležitosti, rovnaké vzdelanie a rovnaký prístup k sociálnemu dobru sú síce obdivuhodné ciele, ale muži a ženy sa líšia. Ak by im bolo umožnené konať slobodne, nedopracujú sa k absolútnej rovnosti. Ak sa ženy budú rozhodovať slobodne, časť si vždy vyberie materstvo ako svoje hlavné poslanie, či už odchodom z práce, aby sa venovali svojim deťom alebo výberom takého zamestnania, ktoré im umožní tráviť viac času s rodinami. Preto menej žien bude mať platenú prácu alebo budú pracovať na skrátený úväzok v menej náročných oblastiach a v súhrne, aj za nižšiu mzdu. Rodové feministky si toto dobre uvedomovali a tlačili na vlády, aby prijali stratégie vytláčajúce ženy z domovov do práce. Za rodovou perspektívou sú antimaterské politiky a vo svojej podstate sú nastavené proti ženám, deťom a rodine.

Rodový feminizmus bol silne ovplyvnený ženami zapletenými do homosexuálnych vzťahov. Popretie prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami vedie k predefinovaniu manželstva tak, aby zahŕňalo aj páry rovnakých pohlaví a adopcie detí nimi. Ak, ako tvrdia títo radikáli, sú všetky rozdiely medzi mužmi a ženami umelými výtvormi zavedenými tyranskou patriarchálnou spoločnosťou, prečo potom by sa malo so vzťahmi osôb rovnakých pohlaví zaobchádzať inak? Ak sú muži a ženy rozdielni, ak je materstvo fundamentálne odlišné od otcovstva, ak deti potrebujú matku a otca, potom existuje množstvo dôvodov, aby manželstvo medzi mužom a ženou bolo privilegované.

Rodové vyjadrenie a rodová identita

V poslednom čase tí, ktorí presadzujú rodovú agendu tlačia na vlády, aby koncepty „rodovej identity“ a „rodového vyjadrenia“ zaradili do obsahu antidiskriminačných zákonov. Argumentujú tým, že pohlavie je dieťaťu „pridelené“ pohlavnými orgánmi, sú však ľudia, ktorí toto predurčenie neprijmú. Biologický muž môže tvrdiť, že síce má mužské telo, ale je presvedčený, že jeho mozog je ženský. Možno bude chcieť, aby jeho telo chirurgicky zmenili na ženské alebo sa jednoducho bude chcieť obliekať ako žena. Možno bude trvať na zmene rodného listu a ďalších dokumentov a na tom, aby sa mohol oženiť s mužom. Je to však trochu zložitejšie. Niektorých mužov, ktorí podstúpili chirurgickú zmenu na ženu, stále sexuálne priťahujú ženy a považujú sa za lesbičky. „Transrodoví“ možno budú chcieť, aby boli prijímaní ako iné pohlavie aj bez chirurgických zmien.

V minulosti sa osoby, ktoré chceli, alebo si mysleli, že skutočne majú iné pohlavie, prípadne odmietali obliekanie a záujmy vlastného pohlavia a preberali to od toho druhého, považovali za trpiace poruchou pohlavnej identity (GID - gender identity disorder). V poslednom čase prestala Americká psychiatrická asociácia toto označenie používať a nahradila ho termínom „rodová dysforia“ (gender dysphoria). Tento nový termín odráža ideu, že na chcení iného pohlavia nie je nič zlé, pokiaľ to človeka nerobí nešťastným. Ak ste nešťastní z odmietnutia spoločnosti predstierať, že máte iné pohlavie, potom sa musí zmeniť spoločnosť. Jazyk v antidiskriminačných zákonoch, zahrňujúc rodovú identitu a vyjadrenie, v podstate zakazuje ľuďom odmietnuť predstierať, že niektorí si menia pohlavie.

Kým rodové feministky bojovali za elimináciu všetkého, čo považovali za stereotyp, transrodová skupina často prijíma oblečenie a správanie odrážajúce úzko stereotypné, takmer karikatúrne predstavy o tom, čo znamená byť mužom alebo ženou. Niektorí z tých, čo prechádzajú takzvanými zmenami pohlavia sa snažia vymazať svoju minulosť a predstierajú, že vždy boli toho pohlavia, ktorým chcú byť. Mnohí však zistia, že je ťažké žiť v neustálom klamstve. Odmietanie reality o sexuálnej identite človeka a úsilie o zohavujúce chirurgické zákroky naznačujú vážnu psychickú poruchu. Nie je to ani šľachetné, ani sa od nikoho nevyžaduje, aby podporoval človeka v predstieraní zmeny pohlavia.   

Rodová queer teória

„GenderQueer“ je ideológia založená na rebélii proti všetkým obmedzeniam identity, správania a sexuálnej aktivity. Základom je právo prezentovať sa ako muž, žena alebo ani jedno z toho, zmeniť kedykoľvek svoju identitu, a aj mať sexuálny styk s osobami ktoréhokoľvek pohlavia. Riki Wilchinsová, autorka GenderQueer: Voices from beyond the sexual binary, napísala: „Rod je novou hranicou: je to miesto na rebéliu, vytváranie novej individuality a jedinečnosť, na vzoprenie sa starým, unudeným, zastaraným spoločenským normám a, áno, príležitostne privádzať rodičov a rôzne iné autority do šialenstva.“ Podľa článku v New York Times, ktorý som spomínala na začiatku, pokrokové univerzity sa pridávajú k tejto rebélii. Napríklad Jack (narodil sa ako Judith) Halberstam, transrodový profesor na University of Southern California, je autorom publikácie Gaga Feminism: Sex, Gender, and the End of Normal. Spoločnosť však nemá žiadnu povinnosť podporovať takúto vzburu proti realite.

Sexuálna orientácia

Podporovatelia rodovej teórie síce tvrdia, že rodová identita sa odlišuje od sexuálnej orientácie, v skutočnosti však sú prepojené. Sexuálna orientácia popisuje osoby na základe toto, kto ich sexuálne priťahuje – rovnaké pohlavie, opačné pohlavie alebo oba (bisexuáli). Osoby, ktoré priťahuje rovnaké pohlavie (SSA - same sex attraction) patria medzi najotvorenejších hovorcov v prospech rôznych rodových teórií. Mnoho, ale nie všetci s SSA, mali ako deti poruchu rodovej identity a veľa z nich naďalej pokračuje v napodobňovaní druhého pohlavia v obliekaní alebo správaní sa. Majú pocit, že sú diskriminovaní, pretože sa neriadia rodovými normami. Tiež sú proti „heteronormalite“ – presvedčeniu, že heterosexualita je normou a akákoľvek iná kombinácia je abnormálna. 

Malé percento ľudí s SSA sa rozhodne pre takzvanú operáciu zmeny pohlavia. Napríklad rastúci počet žien, ktoré sa identifikujú ako muži a sú vo vzťahoch s rovnakým pohlavím, si dáva odstrániť prsníky a vpichnúť injekcie s mužskými hormónmi. Tieto ženy, ale tiež rastúci počet mužov, ktorí sa nechali chirurgicky upraviť do ženskej podoby, naďalej priťahujú ženy. Preto aj ich tvrdenie, že sú lesbičky, spôsobilo konflikt v radoch feministiek. Vstup na niektoré z ich akcií je obmedzený len pre ženy, ktoré sa ako ženy narodili a stále tak aj žijú.

Rodová teória v akejkoľvek forme je popretie reality sexuálnych rozdielov. Tí, ktorí takú teóriu začali žiť vo svojich životoch, sa stavajú proti svojej vlastnej prirodzenosti, čo vedie k pocitom odcudzenia. Namiesto toho, aby uznali, že ich teória je fatálne chybná, každého, kto bráni realitu, odsudzujú ako „homofóba“, „heterosexistu“ alebo ako „bigotného človeka“. Žiadajú umlčanie tých, ktorí hovoria pravdu o manželstve, rodine, materstve a potrebách detí.

Nepodľahnime tomuto tlaku. Máme právo poukázať na nedostatky a nezrovnalosti v ich rodovej teórii. Prvým krokom k odhaleniu chýb je nehovoriť „rod“ v prípadoch, keď máme na mysli „pohlavie“.

Dale O’Learová

Zdroj: lifenews.sk