Keď parlament v novembri opätovne odmietol Istanbulský dohovor (ID) mnohí si mysleli, že dokumentu, ktorý ma síce podľa podnázvu riešiť predchádzanie násiliu na ženách, no zároveň so sebou prináša kontroverznú gender terminológiu, je definitívny koniec, zrejme sa mýlili. V blogu o tom nedávno napísala liberálna poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Lucia Ďuriš Nicholsonová z vládnej SaS.
Nicholsonová v blogu na stránkach Denníka N uviedla, že aj na základe vlastných skúseností môže skonštatovať, že štát neposkytuje skutočnú podporu obetiam domáceho násilia. „Aj podporné služby pre obete domáceho násilia rieši Istanbulský dohovor, o ktorom sa teraz veľa diskutuje v európskych inštitúciách vzhľadom na zvýšený počet prípadov domáceho násilia počas korona epidémie.“
Uviedla, že Istanbulský dohovor podľa nej nie je strašiak. „Je to len právny záväzok, že sa na základe výmeny informácií o best practicies posunieme na úroveň tých štátov, ktoré sú v boji proti domácemu násiliu úspešné.“ Nicholsonová pripomenula, že dohovor bol podpísaný v roku 2011. „A začali sme upravovať našu legislatívu. Vtedy okolo toho nebola žiadna iracionálna hystéria, lebo sme vo verejných funkciách nemali toľko bigotných tmárov.“
„Bol to svet p.k. (pred kuffami) a Kotleba vtedy ešte pochodoval v gardistickej uniforme, hajloval vo vani a trápili ho skôr rómske osady ako rod. V roku 2014 vzniklo vďaka ID Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie (ďalej ako „KMC“), čím sme splnili článok 10 Istanbulského dohovoru. Až do roku 2016, kedy sme na Slovensku uverili kuffom a kotlebám a iným politickým populistom a ich hoaxom a fámam a fantómom. Odvtedy máme nedostatočné dáta o stave domáceho násilia na Slovensku a to aj teraz, počas korona pandémie, kedy sa extrémne zvýšil počet prípadov domáceho násilia takmer vo všetkých členských štátoch EÚ.“
Dodala, že súčasná vláda má možnosť nastaviť všetky chýbajúce politiky, legislatívne zmeny aj štrukturálne zmeny aj bez Istanbulského dohovoru. „To sa ale nestane v prostredí bigotne zmýšľajúcich politikov, ktorých odborných poradcov vymenili biskupi.“
Podľa europoslankyne Súdny dvor EÚ v súčasnosti pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže EÚ dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať, aj keď šesť krajín odmieta ratifikovať Istanbulský dohovor. „Ak by totiž Únia ako taká dohovor ratifikovala, aj pre Slovensko ako jej člena by to automaticky znamenalo, že skupina GREVIO začne monitorovať aj nás.“
„Bude to znamenať dve veci: ak dovtedy vláda aj bez ID nezačne seriózne riešiť domáce násilie a prijímať opatrenia, monitorovacie správy o Slovensku nebudú lichotivé. Druhá správa je lepšia: ľudia možno konečne pochopia, akými nezmyslami o ID trávili internetový priestor k&k – kotleby a kuffovia,“ tvrdí Nicholsonová.
Chromík o „zavádzaní“ prezidentky
Aj hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík je toho názoru, že Istanbulský dohovor pre Slovensko ešte nekončí. Vo svojom blogu na portáli Postoj vyčíta nejednoznačnosť až účelovosť politiky prezidentky Zuzany Čaputovej. Pani prezidentka poslala list bez právnych účinkov a možno očakávala, že nikomu nenapadne zisťovať to na Rade Európy. Keď sme tak urobili, jej hovorca priznal farbu.“
Chromík uviedol, že Aliancia za rodinu vyzvala petíciou prezidentku, aby list doplnila o právne účinky. Kým sa nevyjadril jej hovorca. „Prisudzovali sme jej radšej lepšie úmysly. Veď mýliť sa je ľudské. Vyjadrenie jej hovorcu znamená, že nešlo o omyl, ale o úmysel.“
„Dohovor sme v roku 2011 podpísali, to je fakt. Nikto od nich nežiada, aby prepisovali historickú realitu a „zmizíkovali“ náš podpis. Práve naopak, žiadame ich, aby historickú realitu rešpektovali aj ďalej. Teda, aby zverejnili na stránke podpisov a ratifikácií aj oznámenie, ktorým podpis stratí právne účinky.“
Anton Chromík z Aliancie za rodinu sa ale pýta, načo vôbec prezidentka žiadala od parlamentu tretie rozhodnutie? „Aj tak nemohla Dohovor ratifikovať a parlament dvakrát jasne povedal, čo chce! Chce, aby sa Rade Európy oznámilo, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou ID. To je tá „magická formulka“, ktorá neumožňuje, aby sa Rada Európy z nej vyvliekala a zároveň zbavuje náš podpis právnych účinkov. Načo prezidentka posielala list bez právnych účinkov? Načo tvrdila, že bude rešpektovať vôľu parlamentu? Načo nás všetkých klamala? Informáciu bez právnych účinkov predsa dávno pred ňou posielalo Ministerstvo zahraničných vecí SR.“
„Vraj by to bol precedens, lebo sa to nikdy nestalo v Rade Európy. No a? Malé dieťa tiež bezprecedentne vykríklo ako prvé, že kráľ je nahý! A aj tak je to zavádzanie! Rada Európy nie je jediná medzinárodná organizácia. Túto právnu situáciu neupravujú „precedensy“, ale Viedenský dohovor o zmluvnom práve. Ten hovorí, čo máme urobiť, ak Dohovor nemienime ratifikovať a nemienime plniť jeho účel. Proste máme použiť potrebnú formulku.“ Dodal, že takýto postup uplatnila listom napríklad vláda USA pri Rímskom štatúte, zakladajúcej zmluvy Medzinárodného trestného súdu.
Podľa Chromíka preto prezidentka Zuzana Čaputová, niekdajšia podpredsedníčka liberálneho Progresívneho Slovenska, zavádzala aj v tom, že z podpisu nám nevyplývajú žiadne záväzky. „Vyplývajú! Nemôžete konať proti predmetu a účelu Istanbulského dohovoru, a to my pri všetkej úcte budeme. Bulharský ústavný súd napríklad potvrdil, že Istanbulský dohovor nie je v súlade s ich Ústavou aj preto, lebo ak chceme chrániť ženy, musíme vedieť, kto ženou je. Je predmetom Dohovoru zavádzanie vyučovania o „nezvyčajných“ rodových roliach na všetkých stupňoch škôl? Je predmetom Dohovoru odstraňovanie zvyčajných úloh mužov a žien? Je predmetom zmluvy zavádzanie „rodu“ oddeleného od pohlavia? Je! A plánujeme proti tejto veci bojovať? Určite. “
Jaroslav Zajac
Zdroj: hlavnespravy.sk
