Kanadský historik špecializujúci sa na problematiku gender priznal, že dlhé roky falšoval výsledky svojho výskumu. „Mýlil som sa. Alebo lepšie povedané: čiastočne som mal pravdu a všetko ostatné od A po Z som si vymyslel a nebol som jediný“, tvrdí Christopher Dummitt. Informáciu uverejnil francúzsky týždenník Le Point a poľský denník nczas.com. Jeho celé priznanie bolo zverejnené na austrálskom portáli Quillette
„Strávil som veľa večerov diskutovaním o pohlaví a rodovej identite so študentmi, či s každým, kto mal smolu byť v mojej spoločnosti. Stále som opakoval: pohlavie neexistuje, viem to a je to tak,“ priznal Christopher Dummit a dodal, že to tvrdil na základe toho, že je historikom genderu. Podľa poľského portálu prednášal napríklad na University of Trent v Kanade. Okrem iného napísal „Unbuttoned: História tajného života Mackenzie Kinga.“
Vedec potvrdzuje, že na severoamerických školách venujúcich sa histórii začali od deväťdesiatych rokov minulého storočia prevládať dogmy genderových štúdií. V akademickom svete vznikol celý rad menších disciplín, ktoré sa venovali a boli založené práve na výskumoch rodovej identity.
Medzi témami prevládal výskumu dejín žien a rodu. Potom prišla spoločenská a kultúrna história, ako aj história týkajúca sa rasovej a sexuálnej tematiky. Vo veľkom sa dokazovalo, že „rodové identity sú iba sociálnym konštruktom“.
V súčasnosti sú rodové témy a aspekty všadeprítomné. Nikoho už neprekvapuje, že sa téma práv pre transgender ľudí objavila v politike, či že sa schvaľujú pravidlá pre trans-atlétov.
„Mnohí aktivisti takéto vyhlásenia (o pohlaví ako o záležitosti biológie) považujú za nenávistný výrok,“ píše Dummitt. O tom, že existujú iba dve pohlavia (mužské a ženské), biológovia vedia od začiatku, ale „superprogresívci ich chcú umlčať obvinením, že popierajú identitu trans-ľudí a chcú spôsobovať ontologickú škodu druhému človeku,“tvrdí.
Po 20 rokoch klamlivých štúdií Dummitt ľutuje svoje správanie a a hovorí jednoducho – „Mea culpa“. V priznaní tiež hovorí o dôvodoch a konkrétnych chybách.
„Doktorát som ukončil v odbore rodová história a svoju prvú knihu o tejto téme som vydal v roku 2007. The Manly Modern: O mužskosti v povojnovej Kanade.“ Dummitt ale priznáva, že napriek tomu, že podľa názvu malo ísť o Kanadu, jeho závery vychádzali iba z piatich prípadov iba z Vancouveru. Dodáva, že tiež prekrucoval svoje tézy a podvádzal, za čo sa teraz hanbí.
Podobne ale postupoval aj pri iných prácach. „Mýlil som sa. Alebo presnejšie povedané: Čiastočne som mal pravdu a všetko ostatné od A po Z som si vymyslel,“ priznáva. Dodáva, že „nebol som jediný“. Podľa Dummitta celá vedecká komunita venujúca sa rodovým štúdiám čiastočne prekrúca alebo falšuje údaje. „Je to jednoducho spôsob, akým sa v tejto vedeckej oblasti pracuje.“
Ako príklad uvádza Raewynen Connellovú z Austrálie, pre ktorú je maskulinita predovšetkým záležitosťou moci, ktorá podľa nej umožňuje presadzovať dominanciu mužov nad ženami. Až na to, že podľa Dummitta to jej práce to vôbec nedokazujú.
Tatiana Stará
Zdroj: hlavnespravy.sk
