Choď na obsah Choď na menu

article preview

Smernica, o ktorej sa hlasovalo v utorok 22. novembra, nemá byť podnecujúcou, ale skôr donucovacou stratégiou. Členské štáty budú nútené sankcionovať spoločnosti, ktoré nebudú do roku 2026 dodržiavať nové normy, a voči tým spoločnostiam, ktoré ich nedodržia, uplatniť represívne opatrenia, píše Hélène de Lauzunová pre The European Conservative.

 

Európsky parlament sa zaoberá otázkou rodovej rovnosti v súkromnom sektore hlasovaním o smernici, ktorej cieľom je zaviesť kvóty v správnych radách európskych spoločností.

Táto téma je v centre pozornosti európskych orgánov už mnoho rokov. Projekt týkajúci sa kótovaných spoločností prvýkrát navrhla Európska komisia v roku 2012. Ide o zavedenie kvóty 40 % pre ženy – alebo skôr “nedostatočne zastúpené pohlavie” – na nevýkonných pozíciách a 33 % pre výkonné pozície v správnych radách.

Podľa spoluspravodajkyne návrhu, poslankyne Európskeho parlamentu Evelyn Régnerovej zo skupiny socialistov a demokratov, má zvýšená prítomnosť žien v správnych radách zvýšiť “odolnosť” podnikov v čase vojny a hospodárskej krízy. “Spoločnosti môžu byť odolné len vtedy, ak sú ženy v správnych radách a vedú ich. Potrebujeme všetky ich odborné znalosti,” povedala na plenárnom zasadnutí. Ako kľúčové boli navrhnuté slová “inkluzívnosť” a “rozmanitosť”, ktoré podľa Hélène Dalliovej, európskej komisárky pre rovnosť, zaručujú lepšie riadenie spoločností.

Toto nové európske rozhodnutie však nie je jednomyseľné. Viaceré štáty, ako napríklad Švédsko, Slovensko, Maďarsko a Estónsko, poukázali na to, že Európa opäť zasahuje do oblastí, ktoré nie sú v jej kompetencii, ale v kompetencii národných vlád. Podľa komisárky Dalliovej však dobrovoľná činnosť na miestnej úrovni nie je zárukou účinnosti v spoločenských otázkach. “Pokrok dosiahnutý dobrovoľnými iniciatívami je oveľa pomalší a menej udržateľný. Keď samoregulácia neprináša želaný výsledok, je potrebný regulačný zásah EÚ,” vysvetlila, aby zdôvodnila toto ďalšie obchádzanie zásady subsidiarity, na ktorú je Európska únia zvyknutá.

Socialistka Lara Woltersová, spoluspravodajkyňa, akceptovala potrebu “tupého” nástroja a uviedla, že námietky voči návrhu z dôvodu, že kvóty nenechávajú priestor na zásluhy, “patria do minulého storočia”.

Smernica, o ktorej sa hlasovalo v utorok 22. novembra, nemá byť podnecujúcou, ale skôr donucovacou stratégiou. Podľa nových pravidiel budú členské štáty nútené zaviesť systém sankcií pre spoločnosti, ktoré do roku 2026 nebudú spĺňať nové normy, a na tie spoločnosti, ktoré ich nebudú spĺňať, sa budú vzťahovať represívne opatrenia.

Nútené zavedenie rodových kvót je len prvým krokom. Ďalší poslanci Európskeho parlamentu už žiadajú kvóty, ktoré by zohľadňovali aj iné menšiny. Poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Zelených Pierrette Herzberger-Fofanová sa domnieva, že čoskoro by sa mali zahrnúť aj iné kritériá, napríklad etnický pôvod. “Z dlhodobého hľadiska chceme zabezpečiť paritu na všetkých pozíciách. To by bol základ dúhovej spoločnosti, ktorá by bola participatívna a inkluzívna,” argumentovala.

Poslankyňa ECR Margarita de la Pisa Carriónová z VOX je s takýmto posunom z Európskeho parlamentu oboznámená:: “Toto je začiatok konca. Teraz hovoríme o pohlaví, ale prečo nie o rode? Alebo by sme mohli hovoriť aj o rase či etnickom pôvode?” Nemecká poslankyňa Christine Andersonová z AfD odsúdila text slovami, že legislatíva je “krokom späť v marxistickom, ideologickom, takzvanom lepšom svete”.

Tieto námietky zmietla zo stola Lara Woltersová, ktorá sa domnieva, že inkluzívnosť a rozmanitosť musia zostať “prioritou”.

Zdroj: hlavnespravy.sk