Na jar prešla nemeckou legislatívou úprava, ktorá povoľuje zmeniť si úradnou cestou krstné meno a pohlavie aj neplnoletým osobám. Ak by s tým rodičia nesúhlasili, má štrnásťročné dieťa možnosť obrátiť sa na súd…
Škandálne informácie z prvej ruky priniesla stránka duhovymagazin.sk. Podržte sa: po novom si dokonca môžete meniť meno s pohlavím raz ročne! Takže ak sa po roku prestanete cítiť „nebinárne“, dáte si do papierov muža alebo ženu. Alebo traktor, hoci neviem, či je aj taká možnosť.
Snáď jedného dňa bude, veď kto sme my, aby sme diskriminovali traktory!
Podobné právne úkony už majú severské krajiny (Dánsko, Nórsko, Fínsko), tak vraj, dáme to na severanov. Pretože panuje akýsi podivný, nevysvetliteľný úzus, že to sú TOP krajiny Európy. Videl som akýsi prieskum, že tam sa žije najlepšie. Že majú najlepšiu verejnú sféru, a vôbec, všetko. No tak keď prídu s tým, že vaše malé dieťa chce iné pohlavie v dokladoch, vy potichu šúchajte nohami. Lebo keď nie, bude sa s vami súdiť!
Zdá sa to postavené na hlavu iba mne?
Volá sa to „Zákon o sebaurčení“, a po novom stačí prísť na matriku a vyžiadať si zmenu dokladov. Žiadne „prekážky“ zo strany štátu sa nekonajú. Žiaden posudok od odborníka. Odborníci sú prežitok starého sveta…
Cíti sa tvoj syn ako dievča? Tak ním prosto je. Kto si ty, rodič, aby si do toho niečo hovoril? Kto je štát, aby do toho niečo hovoril? A o Bohu radšej ani muk!
Veď sme slobodný svet, la liberté! Tak sa oslobodzujeme od všetkého, vrátane základných mantinelov zdravého rozumu.
A toto nie je osamelý, izolovaný trend: Zoberte si všetky tie reči o znižovaní veku prvovoličov. Niektorí politici by radi videli voliť už šestnásťročných. Na akom logickom či právnom základe? Keď sa raz človek stáva plnoletým a trestnoprávne zodpovedným zo zákona v osemnástich?
Zaujímavé, že manželstvá sa smú uzatvárať až od toho momentu. Alebo že alkohol ani cigarety mladším nepredáte. A tak ďalej. Ale umožniť voliť deťom, to by sa niektorým stranám páčilo…
Táto selektívnosť jasne prezrádza ich pokrytectvo – v skutočnosti im nejde o práva detí, ale ďalšie hlasy do urny. Taký malý výmenný obchod: my vám dáme možnosť tranzície, vy nám – z čírej radosti a nekonečnej vďaky, že rešpektujeme vašu „inakosť“, hodíte hlas.
Ako bude tento trend pokračovať? A ako sa týka nás?
Je to legitímna otázka, pretože vidíme, ako k nám zo zahraničia prichádza ďalšie a ďalšie uvoľňovanie mravov a rozkladanie pevnej zákonnej štruktúry. Státisíce na dúhové pochody sa nájdu kedykoľvek, ale hospodársky rozvoj regiónov je na druhej koľaji?
Všimnite si tiež, ako legitimizujú západné médiá manželstvo prezidenta Macrona. Ten muž mal 15, keď sa zoznámil so svojou súčasnou manželkou. Ona mala vtedy 40 a bola jeho učiteľkou. Predstavte si, že by sa takto s učiteľom štyridsiatnikom dala dokopy vaša pätnásťročná dcéra.
Mali by ste radosť? Lebo „láska je láska“?
Viem, vraciam sa k tomu falošnému heslu znovu a znovu, ale domnievam sa, že je to nevyhnutné. Niekto musí ukázať, že cisár je nahý. Pretože „láska je láska“ nie je žiadne romantické vyhlásenie pre citlivé duše…
V skutočnosti ide otvorený dáždnik bez okrajov – zmestí sa pod neho všetko. Aj nevhodný vekový rozdiel. Ako dlho možno otvárať nožnice? Len pokým sa zlomia. Aký bude ďalší „hviezdny“ manželský pár? On 13, ona 50? Teraz to ešte môže znieť ako nepredstaviteľný extrém, ale tak mohlo znieť aj Macronove manželstvo pred niekoľkými rokmi. Veď aj herec Leonardo di Caprio má 49, ale randí s devätnásťročnými modelkami…
Hranica možného sa posúva, norma sa ruší, extrém sa normalizuje. Ba čo viac, je vyzdvihovaný ako „nová správnosť“. Stane sa vítaným oživením PRIDE pochodov propagácia sadomaso? Prvé lastovičky už vidieť na fotografiách z posledných pochodov, kde prišli niektorí účastníci prezlečení za zvieratá…
Dokonca aj brechali.
Chápete, akým smerom sa vyvíjame? Pomaly, nenápadne, ale isto…„Plíživo“, povedal by Michal Kovačič.
Toto je ten „progres“?
Veľmi exaktný, faktografický článok s množstvom podrobných dát k tejto téme priniesol náš kolega René Števánka. Predstavte si, aké musí byť kolektívne vedomie v europarlamente, keď vyše tisíc (!) kandidátov podpísalo záväzok propagovať LGBTi agendu! Mimovládna lobistická organizácia, ktorá stojí za týmito propagačnými aktivitami, získala vlani na svoju činnosť vyše tri milióny eur.
Tri milióny – viete si to predstaviť?
A na aký účel? Presviedčať systematickou prácou, za pomoci právnikov a špecialistov na marketing, že nás všetkých čaká dúhová budúcnosť? Veď EÚ začala svoje aktivity na „ochranu“ LGBTi ľudí zhruba pred dvadsiatimi rokmi – a pozrite, kam sme sa postupne dopracovali…
K vynucovanému prijatiu „stredného rodu“ žiaka na škole, pokiaľ to žiak tak „cíti“. A učiteľ ho musí oslovovať trebárs „Ono“. Ak nechce problémy. Stačilo 20 rokov intenzívnej masáže a máme tu novú, – prepáčte za subjektívny výraz – šialenú normu.
Čo je toto za agendu? Odkiaľ pramení? A čo nás čaká o ďalších dvadsať rokov? Legitimizácia akých neštandardných sexuálnych vzťahov?
Mimochodom….
Zhodou okolností je medzi finančnými darcami a podporovateľmi vyššie spomínanej lobby aj Nadácia otvorenej spoločnosti…
Verím, že body si dokážete pospájať aj samy.
Ako sa kolega Števánka správne pýta: koho záujmy bude slovenský poslanec, ktorý sa upísal LGBTi lobby, uprednostňovať? Záujmy svojej vlasti, alebo sexuálnych menšín? To už je na jeho vedomí a svedomí…
Akurát máme smolu v tom, že to môže byť na úkor Slovenskej republiky.
Zdroj: hlavnespravy.sk
