2. 4. 2019
„Core jeden deň hovorí, že je dievča, druhý deň sa cíti ako chlapec a niekedy ako mačka. Je to preňho dobré, je to súčasť jeho detstva,“ usmieva sa mladá švédska mamička s ružovo-fialovými vlasmi a Coreho otec, sediaci vedľa nej, spokojne prikyvuje. O pár minút neskôr si už päťročný Core lakuje nechty so svojím rovesníkom Mikom. Obaja majú dlhé blond vlásky a Mika sa po obývačke prechádza v nadýchaných dievčenských šatôčkach. Nie, toto nie je zlý vtip ani scenár nevydarenej komédie, ale relácia Vychovávaný bez pohlavia (Raised Without Gender), ktorá má na kanáli Youtube viac než milión pozretí.
Žena, muž, X
Prednedávnom ma zaujala správa o rodovo neutrálnom hlase, ktorý je vraj „vytvorený pre budúcnosť, kde nebudeme súdení na základe toho, kým sa narodíme“. Jeho tvorcovia otestovali 4 600 ľudí pracujúc s moduláciami ich hlasu. Výsledkom bolo zistenie, že rodovo neutrálny hlas sa pohybuje v rozmedzí 145 až 175 hertzov. Pomenovali ho Q. Takzvaná rodová neutralita už nie je ničím ojedinelým a vplyvom bujnejúcej rodovej ideológie sa presadzuje čoraz agresívnejšie. Koncom minulého roka začalo napríklad Holandsko vydávať rodovo neutrálne pasy, ktoré označujú pohlavie písmenom X. Prvý vďaka súdnemu rozhodnutiu získala osoba menom Leonne Zeegers, ktorá sa narodila ako muž, ale v roku 2001 podstúpila chirurgickú operáciu a stala sa ženou. Sama sa však identifikuje ako medzipohlavný jedinec. Možnosť rodovo neutrálneho označenia v žiadostiach o vydanie cestovného pasu ponúka okrem Holandska i Argentína, Austrália, Dánsko, India, Kanada, Malta, Nepál, Nový Zéland a Pakistan. Písmenom X sa od začiatku tohto roka môžu označovať aj obyvatelia New York City, ktorí sa necítia komfortne ani ako muži, ani ako ženy. Nepotrebujú na to dokonca ani súdne rozhodnutie či chirurgickú zmenu pohlavia. Bohato im stačia pocity. „Môžete byť sami sebou,“ odkázal ľuďom starosta New York City Bill de Blasio. Zákon, ktorý umožňuje rodičom už pri narodení označiť svoje bábätko ako rodovo neutrálne, nazval dôležitým príkladom slobody.
Core a Mika - chlapci vyrastajúci v rodovo neutrálnom duchu
Progresívni rodičia
Takzvané unisex parfumy a oblečenie už poznáme dlhšie, nedávno však svet šokovala kolekcia oblečenia pre deti, ktorú navrhla kanadská speváčka Céline Dionová. Kúsky šiat nie sú typicky dievčenské ani chlapčenské a obsahujú najmä vzory lebiek, hviezd a nápisy. Azda najviac poburujúcim je nápis New order (Nový poriadok) a reklama, podľa ktorej deti už nepatria rodičom. „Ste len fragmentom v ich vesmíre, voľby sú na deťoch.“ Práve na deti útočí gender ideológia najviac a stále populárnejšou medzi „progresívnymi“ rodičmi sa stáva i pohlavne neutrálna výchova. V tejto súvislosti je dôležité oddeliť od seba tri skupiny „transgenderových“ detí. Prvé trpia zriedkavými poruchami sexuálneho vývoja – testikulárnou feminizáciou alebo zväčšením nadobličiek. Ide o fyzické odchýlky od binárnej pohlavnej normy. Ďalšou skupinou sú deti trpiace napriek štandardnej výchove rodovou dysfóriou, čiže nesúladom medzi svojím biologickým pohlavím a sebauvedomením. Podľa posledného vydania Diagnostického a štatistického manuálu Americkej psychiatrickej asociácie je rodová dysfória uznaná za psychickú poruchu (DSM-5), a to i napriek tomu, že LGBTI organizácie bojujú za jej vyňatie. Poslednú skupinu tvoria deti, ktoré mali jednoducho „šťastie“ na pokrokových rodičov a hoci sa narodili fyzicky i psychicky zdravé, odmalička sú vystavované pochybným výchovným praktikám.
Princezná s penisom
Do tejto kategórie patria aj chlapci spomenutí v úvode, práve o Mikovej rodine je totiž celý dokument Vychovávaný bez pohlavia. Švédi Mika a jeho brat Niko majú dvoch rodičov, biologickú mamu, ktorú označujú mama, a druhého rodiča, ktorého v rodine volajú „mapa“. Mapa Del sa narodila ako žena, počas dospievania sa však jej pohlavné orgány nevyvíjali správne a začala jej rásť brada. Mapa samu seba označuje za intersexuála – osobu bez jasne určeného pohlavia a v tomto duchu chce vychovať i svoje deti. Znamená to, že dvoch zdravých chlapcov nabádajú s partnerkou k noseniu dievčenských šiat či k lakovaniu si nechtov. Pohľad na zmäteného Mika láme srdce. „Minulé leto sa ma deti pýtali, či som chlapec alebo dievča. Povedal som, že nie som nič z toho. A potom som povedal, že som oboje.“ Hoci to má na začiatku vyzerať ako šťastný život pokrokovej rodiny, postupne sa z dokumentu dozvedáme, že Mika nosí šaty radšej len po dome, zrejme aby urobil radosť „mape“ Del. Tá sa Miku každé ráno pýta, ako ho má oslovovať. Švédčina má totiž okrem štandardných zámen on a ona od roku 2015 zavedené aj zámeno „hen“ – ono, ktoré slúži na označovanie osôb s neurčeným pohlavím. „Musíš sa to vždy pýtať?“ šepká zahanbený Mika a Del napokon priznáva, že Mika o svojom pohlaví hovorí veľmi nerád a sám je zmätený, veď akoby aj nie. Na záver redaktorku Ameliu zaujíma, či sa rodičia neobávajú, že Mika a mladší Niko budú v škole šikanovaní. Del túto možnosť pripúšťa s tým, že sa na to chlapcov snažia pripraviť. Rodový zmätok je podľa Del nízka cena za spoločenský progres.
Zvrátenosť
Bohužiaľ, toto nie je jediná rodina, ktorá svoje deti vychováva podobným štýlom. V dokumente spoznávame Mikovho kamaráta Coreho, ktorého rodičia podľahli rovnakému trendu a napriek tomu, že sa obom dostalo tradičnej výchovy, synovi ju odopierajú. Ďalšími takými rodičmi sú Gabriella a Joe Haughton-Malikovci, ktorí sa pýšia tým, že svojich dvoch synov Caleba a Kaia podnecujú nosiť dievčenské šaty, lakovať si nechty a hrať sa s bábikami. Priznávajú však, že chlapci neradi nosia šaty mimo domu, pretože sa za ne hanbia. Ďalším prípadom sú Julia a Nate Sharpeovci, podľa ktorých takáto výchova ochráni ich deti pred negatívnymi rodovými stereotypmi. Kult rodovej neutrality uplatňujú pri výchove svojich detí i niektoré celebrity, ktoré sú vzorom najmä pre mládež. Patrí medzi ne speváčka Pink či herečky Angelina Jolieová a Megan Foxová. Všetky sa hrdo hlásia k feministkám.
Diskriminácia života
Odmalička ma učili vážiť si rodičov a žiť v presvedčení, že každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Akokoľvek sa však snažím aplikovať túto premisu na ľudí, vychovávajúcich svoje deti podľa rodovo neutrálnej ideológie, nedarí sa mi. Som ochotná pripustiť, že ak sa dieťa narodí fyzicky či psychicky choré, urobia jeho rodičia všetko pre to, aby napriek hendikepu prežilo svoj život čo najplnohodnotnejšie. Ako sa však dá pochopiť experimentovanie so zdravým, normálne vyvinutým dieťaťom? Ako môžu milujúci rodičia zneisťovať vlastné dieťa v tej najprirodzenejšej veci na svete a odopierať mu možnosť normálneho vývoja? Odborná verejnosť sa zhoduje, že takéto konanie je nebezpečné a rodičia hazardujú nielen s psychickým zdravím svojich ratolestí. Neviem sa na to pozerať inak ako na radikálny extrémizmus, do ktorého sú nehanebne vťahovaní tí najzraniteľnejší. Rodová ideológia sa ukrýva za boj proti diskriminácii, ale je to práve ona, ktorá diskriminuje. Diskriminuje prirodzenosť, majoritnú skupinu, ale najväčšou obeťou tejto diskriminácie je život. Ako každý tvor na tejto planéte, aj človek má v DNA zakódovanú „povinnosť“ rozmnožovať sa. Gender ideológia však voči životu a rodine bojuje všetkými možnými prostriedkami a v konečnom dôsledku sa nedá nazvať inak než kultúrou smrti.
Zdroj: extraplus.sk
