Ak sa stane, že budete musieť mediálne odpovedať na otázky o rodovej ideológii, alebo Stratégii Ľudských Práv, tak používajte tieto argumenty.

 

1) Rizika Stratégie ĽP a dôsledky jej prijatia pre Slovensko, sú:
  1. SĽP mení definíciu ĽP na postmoderný konštruktivistický pohľad pozitívneho práva. Nové chápanie ĽP, podľa SĽP, sa neustále mení a vyvíja. Ide o agendu presadzovanú progresívnou ľavicov. Chápu ĽP len ako spoločenský konštrukt bez pevného obsahu, na roziel od pôvodnej myšlienky ktorá garantovala, že ĽP sú nemenné a stále, lebo ludská dôstojnosť je nemenná a nepodlieha kultúrnym trendom. Novo chápané ĽP podliehajú módnym kultúrnym trendom a politickým ideológiam. Ide o nebezpečný koncept, ktorý sa snaži upraviť pôvodnú myšlienku Charty Ľudských Práv na nástroj sociálneho inžinierstva a štátnej ideologie. Ak sa SĽP akceptuje, tak to čo bolo včera ľudským právom, zajtra už nemusí byť. Napr. absolútna ochranu ľudského života, sa zmení na ochranu života, za podmienky, že život jedinca je "dôstojný". Ak teda štát rozhodne, že dostojný nieje, tak pripúšta vraždu chorého človeka. Viď. eutanázia na holandský spôsob.
  2. SĽP zavádza do slovenského práva rodovú terminológiu, o ktorú sa v ďalších dokumentoch budú môcť oprieť. Momentálne rodová ideologia sa nemá na Slovensku oficialne o čo oprieť. Po prijatí SĽP sa dokumenty pre rodovú ideologiu ako homo-manželsvtá, budú opierať o tento dokument.
  3. SĽP zaväzuje Slovensko k prijatiu progresívnych lavicových medzinárodných odporúčaní napriek tomu, že nie sú pre Slovensko záväzné. Je pravda, že na úrovni OSN a EU vznikajú od socialistov a marxistov iniciatívy za univerzálne zavedenie rodovej ideologie ako ludského prava. Rovnako v týchto platfomách vznikajú aj konzervatívne iniciatívy. Ide však len o odporučania ktoré niesu záväzné. SĽP sa hlási k ideologii progresívnych socialistov, bez toho aby o tak vážnej zmene štátnej filozofie rozhodol parlament, alebo skôr občania v referende, lebo táto filozófia popiera ideu "Cyrilometodského kultúrneho dedičstva" ku ktorej sa slovenský občania hásia v preambule ústavy.
  4. SĽP určuje štátnu líniu pre ďalšie vlády na implementáciu Rodovej ideológie do legislatívy a výchovy. Prijatie SĽP formálne legitimizuje názor, že rodová ideológia je oficiálna štátna línia Slovenskej republiky, lebo údajne vznikla po verejnej diskusii a je výsledkom spoločného kompromisu. Čo ale nieje pravda. Dokument vznikol z pera lavicových akademikov, úradníkov a homo-lobistov. Verejnosť pritom jasne demonštrovala, že nesúhlasí s týmto dokumentom. Ide teda o snahu manipulovať s faktami, aby dokument vyzeral, že bol žiadaný celou spoločnosťou.
  5. SĽP chce inštitucionalizovať myšlienkovú políciu. Dokumente ustanovuje plán vytvoriť na slovensku ľudskorávne úrady, ktoré budu monitorovať občanov proti porušovaniu rodovej ideologie. Orgány, ako je FRA - Fundamental Rights Agency vo Viedni, alebo ADL - Anti Defamation League, ktoré kriminalizujú, v mene politickej korektnosti, názory v rozpore s ich ideológiou. Ľudia si ale neželajú aby štát kontroloval čo si maju myslieť alebo hovoriť pod hrozbou kriminalizácie.

 

2) Čo je správne chápanie Ľudských práv?

  • ĽP sú nemenné - lebo ľudská dôstojnosť je nemenná. Štátna moc nemôže meniť ich filozofiu, inak hrozí, že budú zrelativizované a stanú sa nástrojom štátnej ideológie.
  • ĽP sú univerzálne - lebo musia platiť pre každého človeka rovnako. Nemôžu zvýhodňovať jednu skupinu voči druhej. ĽP určujú len základný rámec slobody vlastný každému človeku, bez ohľadu na rozdiely ľudí.
  • ĽP sú negatívne definované - Úlohou ĽP nie je nárokovať od štátu sociálne služby - benefity pre jednotlivé sociálne skupiny - ale určiť kde končia práva jedného človeka a začinajú práva druhého. Pozitívne právo sú zasa požiadávky istých skupín voči štátu ktoré musí niekto iný zaplatiť a vykonať. Pozitívne právo preto vyžaduje "pozitívnu diskrimináciu" ostátných spoločenských skupin, aby sa zvýhodnila iná skupina. To je ale priamé porušenie druhého princípu o univerzálnosti ĽP. ĽP preto musia ostať vždy len negatívne definované. V skutočnosti pozitívne právo znamená "socialne benefity"od štátu pre vyvolenú skupinu. Takéto zvýhodnovania skupín nesmú byť diktované z pozície ludských práv, lebo potom prichádza k maniplácii a degradácii zmyslu ĽP. Socialne benefity sú preto len predmetom parlemtnej politiky. Ak niekto tvrdí, že má právo od spoločnosti dostať to či ono, tak klame. Také právo neexistuje. Má napríklad však právo, aby ho nikto nenútil robiť čo nechce, pokial neporušil zákon.

3) Správna terminológia pri diskusii je KĽÚČOVÁ!

!!!!!!!!To, čo navrhuje SĽP zaviesť nie sú ĽP, ale spadá pod sociálne benefity!!!!!!

Musíme preto rozlišovať medzi ľudskými právami, sociálnymi benefitmi a spoločenskou zmluvou.

Hierarchia záväznosti právnych dokumentov SR je nasledovná:

1.     Ľudské práva (=> Charta ľudských práv)
2.     Spoločenská zmluva (=> Preambula ústavy SR)
3.     Občianske slobody, práva a povinnosti (=> Ústava SR)
4.     Sociálne benefity (=> Zákony SR)

Aký je v tom rozdiel?

  • ĽP sú nemenné, univerzálne a negatívne definované (viď. bod 2.).
  • ĽP vychádzajú z medzinárodných dohovorov (Charta ľudských práv).
  • Spoločenská zmluva definuje hlavný kultúrny rámec, ktorý dávajú občania štátu pri jeho vzniku. Je to kultúrna norma, ktorú štátna moc MUSÍ v demokracii rešpektovať, lebo svoju moc si definuje od vôle ľudu.
  • Spoločenská zmluva vyjadruje základnú vôľu a sebaidentifikáciu občanov, ako celku národa. Ide o ideál, ktorý má republika napĺňať a na ktorý má legitímne splnomocnenie.
  • Spoločenská zmluva je definovaná v preambule Ústavy. U nás sa preambula Ústavy odvoláva na  tzv. "Cyrilometodské kultúrne dedičstvo". Teda kresťanskú kultúru.
  • Sociálne benefity sú šité na mieru sociálnym skupinám v spoločnosti.
  • Sociálne benefity sľubujú politici voličom v snahe vyhrať voľby. Sú predmetom politiky Sociálneho štátu (napr. väčšie dôchodky pre starých ľudí, sociálne dávky pre ženy na materskej, kvóty pre ženy v zamestnaní atď...). Ak ich štát nezavedie, nie je o nič menej štátom rešpektujúcim ľudské práva. Tieto benefity častokrát vychádzajú z ekonomickej situácie v krajine. Napríklad Kuvajt si môže dovoliť každému občanovi vyplácať mesačne podporu v tisícoch dolárov. Takáto podora je socialny benefit a nie ľudské právo. Nikto si takúto podporu zo svojej podstaty, že je človek, že je plešatý, nízky, hispánec, alebo s homosexuálnou náklonnosťou, nemôže od štátu apriory nárokovať.

Preto:

  • Sociálne benefity nie sú ĽUDSKÉ PRÁVO!

 

4) Čo je manželstvo a prečo má výhody od štátu?

Zvýhodnovanie manželstva muža a ženy, je dôsledok Cyrilometodského kresťanského dedičstva ku ktorému sa hlásime v preambule Ústavy.

OBČIANSKE VÝHODY CIVILNÉHO MANŽELTSVA NIE SÚ  ĽUDSKÉ PRÁVO!

Slovenská republika rešpektuje manželstvo muža a ženy kvôli tomu, že je to vôľa občanov - tzv. spoločenská dohoda/zmluva. Táto zmluva je ukotvená v preambule Ústavy a hlási sa k Cyrilometodskému kultúrnemu dedičstvu.

Občania by sa mohli hlásiť k sparťanskému dedičstvu, kde deti vychovával štát a muži mali právo oplodniť ženy ako chceli. Občania Slovenska si ale želajú rešpektovať kresťanskú tradíciu a teda, že chcú, aby manželské vzťahy muža a ženy štát špeciálne rešpektoval a dokonca zvýhodňoval. Teoreticky by štát nemusel zvýhodňovať manželstvo a nič by sa nestalo! V moslimskej krajine rešpektujú viacženstvo. Tiež je to výsledok ich kultúry a nie otázkou práva. 

Ak homo-aktivistka Hana Fabry tvrdí, že má právo na výhody manželstva v lesbistickom vzťahu, tak jej treba povedať: Pardon, mýlite sa! Také právo neexistuje! Je to vec spoločenskej dohody. Slovenskí občania si želajú, aby štát zvýhodňoval len vzťah muža a ženy! Nejde o právo, ale o spoločenskú zmluvu! Vám táto zmluva neuberá zo žiadnych základných ľudských práv. Teda je to vaša vec, s kým žijete. Ľudia ale chcú zvýhodňovať len vzťahy muža a ženy. Je to verejná vôľa. Rovnako si neželajú občania zvýhodňovať polygamiu.

 

5) Zhrnutie argumentov

1)      Väčšina občanov si praje Ústavou chrániť manželský vzťtah medzi mužom a ženou. Je to verejná vôla, ktorú treba rešpektovať. (Pozri správu)

2)      Slovensko NIE JE zaviazané Stratégiu prijať! Ak niekto tvrdí opak, tak klame! Nech pán Petőcz ukáže dokument, ktorý Slovensko zaväzuje prijať takúto stratégiu!! (Zoznam medzinárodných zmlúv)

3)      Slovenský parlament v roku 2002 prijal Deklaráciu o kultúrnej zvrchovanosti Slovenska. Jasne v nej definuje, že Slovensko je nezávislé v kultúrno-etických otázkach. Týka sa to ochrany života, rodiny a vzdelávania. Ide o hlavný dokument pre Slovensko v kultúrnych otázkach okrem Ústavy, podľa ktorého sa Slovensko musí riadiť. Stratégia tento dokument cielene ignoruje. (Deklarácia o kultúrnej zvrchovanosti)

4)      Nie je pravda, že EÚ schvaľuje rodovú agendu a nové poňatie ľudských práv. Práve naopak. Odmieta ju! Európske spoločenstvo rodovú ideológiu v roku 2013 dvakrát zamietlo. EP zamietol stratégiu ESTRELA a OBSE zamietla Yogyakartské princípy, obdobu Stratégie ľudských práv! Tvrdenie úradníkov zo strany homo-loby cielene zavádzajú. Tvrdia, že ľudské práva sa aj v EÚ zmenili a my, Slovensko, musíme sledovať tento trend. Ako ale vidno, stratégia, ktorú predkladá pán Petőcz pod taktovkou ministra Lajčáka je neprijateľná aj pre EÚ, ktorá podobné návrhy zamieta! Prečo sa ňou teda zaoberáme?

5)      Slovensko je plne kompatibilné s Chartou ľudských práv. Každý občan má rovnaké právo na prístup k verejným službám a ochrane súkromia. Obmedzovanie týchto základných slobôd  je na Slovensku trestné. Tieto práva majú zaručené rovnako tuční, nízki, plešatí a dokonca aj homosexuálni občania. Preto, lebo ide o ľudské práva a nie o sociálne benefity.

6)    Ľudské práva musia byť univerzálne. Rovnaké pre každého občana a nie šité na mieru záujmovým lobistickým skupinám. Sociálne otázky nie sú témou ľudských práv, ale predmetom politickej agendy! Ide o sociálne benefity štátu a nie o ľudské práva. Prichádza tu k zámene pojmov. Tento fakt potvrdzuje aj dokument výboru pre rodovú rovnosť rady vlády z 22.okt. 2013. Správne označuje rodovú agendu ako politický cieľ a nie právo. Citát: "Presadzovanie rodovej rovnosti je teda legitímny politický cieľ hodný modernej demokratickej krajiny a členského štátu Európskej únie." Politické ciele ale patria do parlamentu! Je aj úplne legitímne s politickými cieľmi nesúhlasiť. Na druhej strane v modernej demokracii je nemysliteľné sa vyhrážať opozícii a zastrašovať oponenta s vyhrážkami, že ak neprijme môj názor, tak je fašista, ktorý je proti ľudským právam. Takáto politická cenzúra je vlastná iba totalite.

7)      Väčšina občanov nesúhlasí s prijatím Stratégie ľudských práv presadzovanej pánom Petőczom, lebo pod zásterkou "ľudských práv" chce nanútiť občanom progresívnu ľavicovú politickú agendu. Občania si neželajú, aby ich deti boli v školách učené k masturbácii, k schvaľovaniu sodome ani nič podobné. Ani k tomu, aby ich štát špiónoval, či sa vyjadrujú politicky korektne (stratégia chce vytvoriť úrad na sledovanie občanov v mene ochrany ĽP). Je to nezdravé zasahovanie štátu do života a slobôd občanov. Rodové politické ciele vážne napadajú základné občianske slobody a práva rodičov vychovávať svoje deti v súlade s ich presvedčením. Toto je skutočné porušovanie základných ľudských práv. Sociálne benefity nech si dávajú politici do volebných programov.

Zdroj: lifenews.sk