Choď na obsah Choď na menu
 


Do akej doby je možné interrupciu vykonať

Zo zdravotného hľadiska je pre ženu najlepšie, ak sa príde na nechcené tehotenstvo v jeho raných začiatkoch (do 6. týždňa). Vtedy sa vykonáva len tzv. miniinterupcia. Spočíva v jednoduchom odsávaní maternicovej sliznice zároveň s oplodnenými vajíčkom. V pokročilejších štádiách sa používa obvykle metóda kyretáže - vyškrabanie sliznice maternice. Tá už nie je pre telo ženy tak šetrná a zvyšuje sa riziko zápalových procesov. Obe metódy sa zvyčajne uskutočňujú v úplnej narkóze.

Do 12. týždňa možno ukončenie tehotenstva vykonať bez obmedzenia, do 24. týždňa len zo zdravotných dôvodov (postihnutia plodu alebo ochorenie matky). Ak žena prekročila 12. týždeň tehotenstva, nemožno v SR takýto zákrok vykonať nikde.

Možné následky umelého potratu

Každá žena je jedinečná. Každá prežíva tragédiu umelého potratu svojím spôsobom. Napriek tomu sa však u mnohých objavujú rovnaké problémy.

1. Psychické následky interrupcie

Vyprázdnenie a vytesnenie

Prvým pocitom po zákroku je často úľava. Žena je rada, že „to“ už má za sebou. Najmä vtedy, ak chcela, aby sa o jej tehotenstve nik nedozvedel, alebo sa bála možných komplikácií spojených s narkózou či samotným zákrokom. Prvotnú úľavu však čoskoro vystrieda pocit vyprázdnenia – telesného i duševného. Vzniká akási citová otupenosť, ako by sa už takejto ženy po citovej stránke nič nedotklo. Zrazu nevie smútiť a žialiť, ani v situáciách, v ktorých to v minulosti robila; ale nevie sa ani tešiť a radovať z vecí, ktoré jej v minulosti rozjasňovali všednosť dní. Stáva sa menej citlivou k problémom iných ľudí, niekedy sa jej zdá, akoby samu seba pozorovala z určitého odstupu. Na ničom jej veľmi nezáleží.

Citové otupenie môže pretrvávať aj dlhodobo. Býva to vtedy, ak je obranným mechanizmom, ktorým sa žena chráni pred bolesťou, ktorú by jej spôsobovalo prirodzené prežívanie tragédie potratu. Usiluje sa zabudnúť na to, čo sa stalo, úplne to vygumovať zo svojej pamäti. Vyhýba sa podnetom, ktoré jej skúsenosť potratu pripomínajú. Tie môžu byť u rôznych žien odlišné. Niektoré ženy sa nedokážu pozerať na bábätká, malé deti, brušká tehotných žien. Ďalším prekáža zvuk odsávačky (napríklad i u zubára), negatívne vnímajú nemocničné predmety, pachy, ale i osoby, ktoré sa im spájajú so skúsenosťou potratu. Často si ani priamo neuvedomujú, prečo im tieto veci prekážajú, ale aj tak sa im usilujú vyhýbať. O potrate zvyčajne nechcú rozprávať. Niektoré ho v diskusiách obhajujú práve preto, aby sa ním v myšlienkach nemuseli zaoberať.

Z psychologického hľadiska je snaha brániť sa duševnej bolesti úplne prirodzená a pochopiteľná. Ak však tento stav pretrváva dlhodobo, bráni to duševnému uzdraveniu.

Podráždenie

Jednou z reakcií na umelý potrat je i stav zvýšenej dráždivosti. Prejavuje sa vyšším podráždením v bežných životných situáciách a obrannými reakciami i na podnety, ktoré nie sú nebezpečné. V komunikácii s ľuďmi takáto osoba pôsobí nervózne, nedotklivo, hádavo. Môžu sa u nej objaviť výbuchy zlosti aj agresívne správanie. Časté sú poruchy spánku a neschopnosť sústrediť sa. Vnútorné napätie sa môže prejavovať i telesnými príznakmi: stuhnutým svalstvom, kolísaním tlaku a pulzu, pocitom stiahnutia žalúdka. Dlhodobý stres môže podnietiť vznik tzv. psychosomatických ochorení.

Vtieravé predstavy

Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich často nedokážu zbaviť. V týchto predstavách znova prežívajú časti potratu alebo vidia potratené dieťa, pociťujú hrôzu a beznádej. Vtieravé predstavy sa objavujú počas bdenia, ale aj v spánku, kde sa premieňajú na bizarné sny, v ktorých sa skutočné udalosti prepletajú s neskutočnými obrazmi.

Problémy v sexuálnom živote

Viac ako tretina žien po potrate má problémy so sexom, ktoré začínajú v tesnej nadväznosti na zákrok. Strácajú radosť z milovania, nedokážu si ho vychutnať, niektoré pociťujú pri ňom bolesť. Preto sa mu usilujú vyhýbať, čo znižuje šancu na plnohodnotný trvalý vzťah s mužom. Niektoré ženy striedajú partnerov a dochádza u nich k promiskuite, ktorá predstavuje i formu trestania samej seba.

Sebapoškodzovanie a samovraždy

Depresia, popotratový stres a strata sebaúcty sú pravdepodobnou príčinou takéhoto správania sa žien, ktoré škodí im samotným. Viaceré veľké štúdie potvrdili, že ženy po potrate výrazne viac fajčia, nadmerne pijú alkohol a užívajú drogy. U niektorých sa prejavujú poruchy príjmu potravy – prejedanie sa, ako i nadmerné postenie sa s chorobným vychudnutím. Alarmujúci je najmä vysoký počet pokusov o samovraždu, veľa z nich sa končí smrťou. Fínsky celonárodný výskum ukázal, že do roka zomrelo v dôsledku samovraždy sedemkrát viac žien po umelom potrate ako matiek, ktoré dieťa porodili.

Problémy v partnerských vzťahoch

Umelý potrat negatívne zasiahne i vzťahy, ktoré dovtedy zdanlivo dobre fungovali. Partneri sa často navzájom odcudzia, prichádza k rozchodu alebo rozvodu. Potrat nevyrieši existujúce problémy a často pridá nové. Ženy po potrate si ťažšie vytvoria funkčný trvalý vzťah pre zníženie sebaúcty, stratu dôvery k mužom, problémy v pohlavnom živote, nevyrovnané a konfliktné správanie sa, ako aj užívanie drog a alkoholu.

Opakované potraty a nezdravý vzťah k deťom

Ženám po potrate hrozí štvornásobne vyššie riziko, že pôjdu znova na potrat. Má to niekoľko príčin. Prvou je úsilie „odčiniť“ predchádzajúci potrat novým tehotenstvom, napriek tomu, že pretrváva problematická situácia, ktorá ženu priviedla k predchádzajúcemu potratu. Ďalej je to strata sebadôvery – žena si neverí, že by novému dieťaťu dokázala byť dobrou matkou.

Čo sa týka žijúcich detí, častý býva prehnaný strach o ne, ale i neschopnosť dostatočne im prejaviť svoju lásku. Výnimkou však nie je ani týranie alebo zanedbávanie žijúcich detí, ktoré súvisí s popotratovým stresom matky, jej náladovosťou a zníženou sebakontrolou.

Psychické následky po umelom potrate dokazujú, že potrat nie je ani pre ženu dobrým riešením neplánovaného tehotenstva. Navyše tieto ženy zostávajú so svojimi problémami osamotené. Pomoc ani podporu im neposkytujú ani tí, ktorí im potrat odporúčali, alebo ich doňho vyslovene nútili. Potratom ženy nič nezískajú, ale môžu stratiť viac, než predpokladajú. Preto treba ženy pred potratom chrániť. Tým, ktoré po potrate trpia, a možno viac, ako si vieme predstaviť, treba pomôcť, aby si dokázali odpustiť. To sa dá iba vtedy, ak o popotratovom syndróme nebudeme mlčať.

2. Fyzické následky interrupcie

Bezprostredné

Sem patrí krvácanie, poškodenie hrdla maternice, poranenie tela maternice, poranenie močového mechúra a šok.

Včasné

Medzi možné včasné komplikácie patria: zvyšky po potrate, infekcie maternice, zápaly vajcovodov a vaječníkov.

Neskoré

Rozdeľujú na tie, ktoré ovplyvňujú ďalšie tehotenstvo a také, ktoré sa prejavujú na zdravotnom stave ženy.

Neskoré – pre ďalšie tehotenstvo

V prípade poškodenia maternice môžu na jej stene vznikať jazvy. V prípade chronického zápalu sa vytvárajú zrasty, najmä vo vajcovodoch. Z toho potom vyplýva neschopnosť oplodneného vajíčka uhniezdiť sa v maternici – neplodnosť, alebo neschopnosť oplodneného vajíčka prejsť vajcovodom do maternice - mimomaternicové tehotenstvo.

Poškodenie krčka maternice môže spôsobiť neschopnosť udržať plod v maternici do pôrodu, čo vedie k predčasným pôrodom alebo samovoľným potratom v prípade ďalšieho – chceného – tehotenstva.

Pri Rh negativite matky potrat zvyšuje riziko sérovej choroby u ďalších detí ; táto môže viesť až k ich smrti.

Neskoré - pre zdravie ženy: rakovina prsníka

Prsná žľaza sa skladá z lalôčikov, ktoré v priebehu života ženy dozrievajú. Po narodení má prsná žľaza dievčatka primitívne lalôčiky 1.typu. Tieto sú nezrelé, a citlivé na pôsobenie karcinogénov a zhubné zvrhnutie. V puberte sa menia z typu 1. na typ 2., ktorý je ešte vždy citlivý na karcinogény. Počas tehotenstva dochádza pod vplyvom hormónov najprv k zmnoženiu týchto lalôčikov. V 3. trimestri tehotenstva (po 32. týždni) vyzrievajú na typ 3., ktorý má zvýšenú odolnosť voči karcinogénom. Po pôrode sa menia na typ 4., ktorý produkuje mlieko, i tento typ má zvýšenú odolnosť voči karcinogénom. V prípade umelého ukončenia tehotenstva zostáva v prsnej žľaze veľké množstvo „vybudených“ buniek, ktoré nedozrejú a zvyšujú riziko vzniku rakoviny prsníka u tejto ženy. Riziko sa ešte viac zvyšuje, ak ide o ukončenie prvého tehotenstva.

Zdroj: modrykonik.sk