Horšie ako rakovina
Rozhodla som sa touto cestou v krátkosti opísať svoj príbeh, ktorý sa odohral v mojom živote pred päťdesiatimi rokmi.
Druhý pôrod som veľmi ťažko znášala, a tak mi chceli urobiť cisársky rez, ktorého som sa veľmi bála. Bola som nervózna z toho, čo so mnou bude, ale nakoniec, s pomocou injekcií, porodila som pekné, už druhé dievčatko. Po pôrode som bola dlho v nemocnici, a keď som prišla domov, o dve deti sa musel starať manžel a mamka.
Po krátkom čase (1 rok) som znova otehotnela a vtedy som spáchala ten hrozný čin – potrat.
Sama som sa rozhodla, bez uváženia, s nikým som sa neporadila, zaslepená, že už nemôžem podstúpiť také riziko. Chorľavela som ešte od druhého pôrodu.
Až neskôr som si uvedomila, čo som urobila. Bola som silne veriacou katolíčkou. Prečo som sa neobrátila na Pána Boha? O desať rokov, cez to všetko, čo som urobila, Boh ma požehnal ďalším dievčatkom a bola som veľmi šťastná. Nedá sa to ani opísať (mala som tridsaťštyri rokov). No moje boľavé svedomie a ubolená duša ma sprevádzali celý môj život. Je to rana, ktorá sa nedá nikdy zahojiť, je to horšie ako rakovina.
Tým chcem všetky ženy a dievčatá poprosiť: „Nerobte to! Nedovoľte vášmu svedomiu, aby ste vykonali takýto čin!“
Je to vražda, nedá sa to ničím ospravedlniť, a len Pán Boh milosrdný rozhodne, čo s nami bude. Ako sa postavíme pred Neho. Aj keď som sa vyspovedala z tohto činu, veľmi sa bojím Božieho trestu, ale nech sa stane Božia vôľa, čo On rozhodne, všetko prijímam.
Anna Mária z Košíc
(Kto uverí mi? Slovenské matky svedčia o potrate, s. 72)
